Starostlivosť o vinohrady: najčastejšie choroby viniča hroznorodého
Vinohradníctvo je umenie, ktoré sa opiera o hlboké pochopenie a rešpekt k prírode. Vyžaduje tiež bdelú pozornosť voči možným hrozbám, ktoré môžu poškodiť zdravie a vitalitu našich viníc.
Choroby viniča sú častou prekážkou pre vinárov po celom svete, pričom mnohé z nich majú potenciál výrazne znížiť kvalitu a množstvo úrody. Okrem zníženého množstva a kvality hrozna dokážu choroby výrazne oslabiť životaschopnosť jednotlivých viničových krov. Tým sa znižuje dĺžka ich produkčného života, ako aj schopnosť prezimovania.
Okrem chorôb nájdeme vo viniciach aj mnohých škodcov. Ich neregulovaný výskyt vie taktiež výrazne znížiť kvalitu a množstvo dopestovaného hrozna.
Poďme sa preto pozrieť nato, ako ich rozpoznať, akými príznakmi sa prejavujú a ako sa proti nim chrániť.
Rozdelenie chorôb viniča hroznorodého:
Choroby postihujúce hrozno a vinič:
- Hubové
- Bakteriálne
- Vírusové
- Fytoplazmy - mikroorganizmy na rázcestí vírov a baktérií
Najčastejšie choroby viniča:
- Peronospóra viničová
- Múčnatka viniča
- Sivá (šedá) hniloba
- Červená spála viniča
Peronospóra viničová:
Je choroba patriaca do skupiny hubových chorôb viniča. Jedná sa o hospodársky najvýznamnejšie ochorenie postihujúce vinič. Toto ochorenie spôsobuje huba Plasmopara viticola. Ako viacero chorôb, tak aj peronospóra bola do Európy zavlečená z amerického kontinentu. Prvé príznaky na európskom viniči boli zaznamenané v roku 1878 vo Francúzsku, v oblasti Bordeaux. Táto choroba sa rýchlo rozšírila po celom území pestovania viniča v Európe, kde neraz napáchala výrazné hospodárske straty.
V našich podmienkach je pamätný hlavne rok 2023. Klimatický priebeh ročníka doprial peronospóre priam ideálne podmienky na jej masívny rozvoj. Ročník 2023 ňou bol poznamenaný a viacerí vinohradníci hlásili významné škody.
Nám sa správnym načasovaním agrotechnických zásahov podarilo škody spôsobené touto hubovou chorobou minimalizovať a 80% úrody uchrániť pred jej negatívnymi účinkami.
Podmienky priaznivé pre rozvoj peronospóry:
Pleseň viničová potrebuje teplé a vlhké počasie vo vinici v priebehu noci.
Príznaky peronospóry:
Peronospóra postihuje všetky zelené časti viničového kra - listy, letorasty, súkvetia a neskôr aj bobule. Po splnení vyššie spomenutých podmienok sa začínajú objavovať predovšetkým na mladých listoch primárne príznaky:
- Horná strana listu - na hornej strane listu sa objavujú žlté, pri farbiarkách (Alibernet, Neronet, Rubinet) jemne načervenané „olejové škvrny“.
- Spodná strana listu - na spodnej strane listovej čepele sa objavujú biele povlaky rôzneho tvaru a veľkosti.
Neskôr sa vyskytujú hnedé škvrny na listoch, pretože napadnuté miesta na listoch následne v dôsledku odumierania listových pletív hnednú, tzv. nekrotizujú. Najčastejšie príznaky tohto ochorenia pozorujeme na listoch, ale vyskytujú sa aj na ďalších častiach viničového kra:
- Mladé letorasty - usychanie vrcholov mladých letorastov spojené s výskytom olejových škvŕn.
- Súkvetia - tvorí sa biely povlak a kvety postupne usychajú.
- Bobule - najcitlivejšie sú do fáze hráškovatenia, kedy sa bobuľa tvarovo podobá hrášku. Tvorí sa biely povlak, neskôr sa bobule sfarbujú do hneda až fialova, scvrkávajú sa a usychajú.
Ochrana voči peronospóre:
Ochranu voči peronospóre rozdeľujeme na priame a nepriame zásahy.
- Nepriame zásahy - udržiavanie prievzdušnosti listovej steny, čím minimalizujeme dĺžku ovlhčenia povrchu listov; práve to predstavuje podmienku prepuknutia tohto ochorenia.
- Priame zásahy - predstavujú použitie chemickej ochrany (postreku): preventívne pred očakávaným výskytom a účelovo po prepuknutí infekcie peronospóry.
Pri chemickej ochrane viniča je dôležité určiť správny čas začiatku aplikácie fungicídov s obsahom medi, zvoliť vhodné prípravky a dbať na kvalitu pokrytia zelenej plochy postrekom. Veľmi podstatným krokom je aj dodržiavanie pravidiel aplikácie a používania prípravkov na ochranu rastlín, ktorými zabránime vzniku rezistencie choroby voči účinnej látke použitého prípravku a znižujeme dopad na životné prostredie.
Pri prvých známkach primárnej infekcie je nevyhnutné začať s ochrannými opatreniami. V našich podmienkach to obvykle nastáva koncom mája, keď majú letorasty dĺžku medzi 60 a 80 cm. Úvodné ošetrenie sa aplikuje krátko pred kvitnutím viniča pomocou systémového fungicídu, ktorý zaručí dlhodobú ochranu, aj ak sa obdobie kvitnutia nečakane predĺži. Zároveň aplikáciou systémového postreku sú chránené aj novo narastené časti letorastov. Počas kritického obdobia, ktoré nasleduje po kvitnutí a trvá až do vývoja bobúľ o veľkosti hrášku, je dôležité sústrediť sa na prevenciu peronospóry. Ďalšie postreky proti tejto chorobe by mali pokračovať až do začiatku zmäkčovania bobúľ, čo sa zvyčajne deje na začiatku augusta.
Výber konkrétnych prípravkov na ochranu rastlín voči peronospóre necháme na vašom uvážení a osobných preferenciách. Odporúčame sa riadiť ochranárskymi kalendármi voľne dostupnými na internete alebo v rôznych odborných tlačovinách, prípadne sú dostupné aj na miestach predaja ochranných prípravkov.
Múčnatka viniča:
Rovnako ako peronospóra, tak aj múčnatka viniča patrí medzi hubové choroby viniča. V rebríčku hospodárskej významnosti ochorení viniča sekunduje peronospóre. Múčnatku na viniči spôsobuje huba Erysiphe necator (starším názvom Uncinula necator). Na územie Európy sa taktiež dostala z Ameriky. V Európe sa rozšírila skôr ako peronospóra. Prvé príznaky napadnutia múčnatkou boli pozorované v roku 1845 v Anglicku, a to na viniči pestovanom v skleníku. V blízkej dobe sa ničivo šírila európskymi krajinami a poškodzovala výsadby vinohradov.
Podmienky priaznivé pre rozvoj múčnatky:
Múčnatka sa rozvíja najmä vtedy, keď sa vo vegetačnom období vyskytnú dni s nižším množstvom zrážok, po ktorých nasledujú teplé dni s chladnejšími nocami, kedy sa vlhkosť vzduchu výrazne zvýši (90 - 98 %).
Príznaky múčnatky viniča:
Pri múčnatke je dôležité poznať životný cyklus huby Erysiphe necator. Dôležitý je hlavne spôsob prezimovania. Huba dokáže prezimovať v dvoch formách, ktoré predstavujú zdroj prvotnej infekcie:
- Mycélium - teda ako podhubie, ktoré prenikne pod šupiny púčikov, kde dormantne čaká do ďalšieho roka na vhodné podmienky pre rozvoj. Prezimovanie múčnatky vo forme mycélia pod šupinami púčikov predstavuje v našich podmienkach najčastejší spôsob.
- Kleistotécium - pre zjednodušenie si to môžeme predstaviť ako stopkový obal, ktorý obsahuje odolné askospóry. Kleistotéciá s askospórami väčšinou nájdeme na kôre dreva. Pri dažďových zrážkach sa kleistotéciá otvárajú a uvoľňujú askospóry. Infekcia viniča askospórami je v našich podmienkach veľmi ojedinelá.
Múčnatka napáda všetky zelené časti viniča, kde sa prejavuje bielo-sivými škvrnami až povlakmi. Môže poškodiť aj kôru jednoročného dreva, na ktorej vytvára červeno-hnedé škvrny, avšak tieto škvrny nie sú zdrojom prezimujúceho štadia huby.
Ako prvé viditeľné príznaky môžeme pozorovať bielo-sivé povlaky na listoch a vrcholoch mladých letorastov v štádiu 3-6 listov. Tieto letorasty zvykneme označovať ako tzv. ukazovacie výhony, pretože vyrastajú z infikovaných púčikov a sú prvotným zdrojom infekcie. Následne pri vhodnej teplote (22-30 °C) a vzdušnej vlhkosti (90 - 98 %) sa rozvíja sekundárna infekcia: múčnatka ďalej napáda listy, pričom na vrchnej strane listu sú škvrny svetlejšie a na spodnej strane sú striebristo-lesklé. Okraje napadnutých listov sa zvinujú smerom nahor a silno napadnuté listy usychajú a opadávajú.
Okrem listov a letorastov múčnatka napáda aj súkvetia a bobule. Pokrýva ich bielo-sivým povlakom. Súkvetia pri silnom napadnutí po odkvitnutí usychajú a nekrotizujú. Silno napadnuté bobule praskajú, uvoľňujú semená a následne sú napádané ďalšími patogénmi.
Ochrana pred múčnatkou:
Opäť ochranu voči múčnatke rozdeľujeme na priame a nepriame zásahy.
- Nepriame zásahy - udržiavanie priedušnosti listovej steny. Dôležité je vykonávanie zelených prác, ktorými znižujeme vzdušnú vlhkosť vnútri listovej steny a v oblasti strapcov.
- Priame zásahy - predstavujú použitie chemickej ochrany (postreku) preventívne pred očakávaným výskytom a účelovo po prepuknutí infekcie múčnatky.
Chemická ochrana sa prevádza preventívne jedným alebo dvomi postrekmi s obsahom síry pred kvitnutím. Vhodné je zvoliť systémový prípravok, ktorý ochráni aj nové prírastky. Nasledujú dva postreky po odkvitnutí - jeden ihneď po odkvitnutí a druhý 10-14 dní po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sa vykonávajú v závislosti od priebehu počasia vo vinici. Používa sa kombinovaný postrek na vinič, kedy sa spolu kombinujú systémové a kontaktné fungicídy s rôznymi účinnými látkami. Aj pri ošetrovaní viníc pri múčnatke treba brať ohľad na dodržiavanie pravidiel aplikácie a používania prípravkov na ochranu rastlín. Dodržiavaním týchto zásad zabránime vzniku rezistencie choroby voči účinnej látke v použitom prípravku a znižujeme dopad na životné prostredie.
Výber konkrétnych prípravkov na ochranu rastlín voči múčnatke opäť necháme na vašom uvážení a osobných preferenciách. Odporúčame sa riadiť ochranárskymi kalendármi voľne dostupnými na internete alebo v rôznych odborných tlačovinách, prípadne sú dostupné aj na miestach predaja ochranných prípravkov.
Sivá (šedá) hniloba viniča:
Pôvodcom šedej hniloby je známa a vinármi často spomínaná huba Botrytis cinerea. Menej známy je fakt, že sa táto huba vyskytuje v dvoch formách podľa spôsobu jej rozmnožovania.
Termínom Botrytis cinerea označujeme jej nepohlavnú formu. Na druhej strane, pohlavnú formu označujeme termínom Botryotinia fuckeliana. Výskyt pohlavnej formy je veľmi zriedkavý a táto huba sa vyskytuje prednostne v nepohlavnej forme.
Nepohlavná forma môže mať ušľachtilý alebo zhubný prejav.
Pri ušľachtilom prejave vznikajú cibéby. Cibéby sú sladké scvrknuté bobule hrozna napadnuté sivou ušľachtilou hnilobou, v ktorých sa odparením časti vody nakoncentroval obsah cukru. Nezvýšil sa len obsah prírodného cukru, ale došlo aj k zmenám aromatických a chuťových látok, ktoré priaznivo ovplyvňujú kvalitu vína. Tvorba cibéb slúži na špeciálnu výrobu prírodne vysoko sladkých botrytických vín. Príkladom sú putňové výbery vyrábané na východe Slovenska vo vinohradníckej oblasti Tokaj.
Zhubný prejav sa vyznačuje poškodením hrozna, zelených častí a jednoročného dreva viničového kra.
*zhubný prejav sivej hniloby
Podmienky priaznivé pre rozvoj sivej hniloby:
Podmienky priaznivé pre rozvoj sivej hniloby sú daždivé počasie a vysoká vlhkosť vzduchu. Teplota ovzdušia nezohráva rozhodujúcu úlohu, keďže rozširovanie hniloby prebieha v širokom rozmedzí teplôt (optimum 20-24 °C). Dôležitá je cukornatosť hrozna; zvyšujúca sa cukornatosť podporuje jej rozvoj.
*ušľachtilý prejav sivej hniloby
Príznaky sivej hniloby:
Napadnuté bobule sa sfarbujú do oranžových až hnedých odtieňov. Dochádza k ich deformácii a na povrchu sa môžu objavovať rôzne sivo sfarbené povlaky.
Na zelených častiach viniča sa na miestach poškodenia prejavuje zeleno-hnedým sfarbením a tvorbou sivých povlakov. Napadnuté súkvetia hnednú a usychajú, rovnaký prejav je možné sledovať aj na napadnutej strapine. Jednoročné drevo nepoškodzuje až tak často, ale pri napadnutí sa na jednoročnom dreve tvoria žlto-biele a čierne škvrny. Pri veľmi silných nákazách jednoročné drevo nevyzrieva a tým pádom v priebehu zimy usychá.
Ochrana voči sivej hnilobe:
Nepriamym zásahom znižujúcim výskyt hniloby je udržiavanie vyváženej výživy pre vinič. Medzi priame zásahy patrí dodržiavanie komplexnej ochrany proti múčnatke a obaľovačom. Tento krok pomáha zabrániť poškodeniu bobúľ, čo by inak mohlo vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj hniloby. Je možná aj aplikácia chemických prípravkov proti botrytíde, pričom dôležité je správne načasovanie. Vinice ošetrujeme najmä u náchylnejších odrôd a v lokalitách so sklonom k častému výskytu. Chemickú ochranu sa odporúča aplikovať po dokvitnutí a počas obdobia uzatvárania strapcov. Najúčinnejšie sa proti sivej plesni bojuje v čase, keď bobule začínajú mäknúť, čo býva v prvých dvoch dekádach augusta.
Červená spála viniča:
Jedná sa o hubovú chorobu, ktorú spôsobuje huba Pseudopezicula tracheiphyla. Vyskytuje sa vo viacerých európskych vinárskych krajinách, avšak zatiaľ jej rozšírenie nie je celoplošné. Výskyt tejto choroby v pravidelne ošetrovaných vinohradoch je skôr raritou a neprináša významné hospodárske škody. Po správnosti by sme mali červenú spálu zaradiť medzi menej významné a menej časté choroby. Naši zákazníci sa na ňu zavše pýtajú, preto sme informácie ohľadom príznakov jej prejavu a spôsobov ochrany zaradili práve do tohto blogu.
Podmienky priaznivé pre rozvoj červenej spály viniča:
Ideálne podmienky pre rozšírenie červenej spály viniča predstavujú suché zimy s malým množstvom snehu a s chladným jarným počasím, ktoré pretrváva až do doby začiatku pučania. Po tomto období zväčša prichádzajú dni plné dažďa s teplotami okolo 20 °C, čo ďalej podporuje rozvoj tejto choroby.
Príznaky červenej spály viniča:
Huba spôsobujúca chorobu červenej spály viniča má schopnosť prezimovať na opadaných listoch. V období zimy alebo skoro na jari, keď začína pučať vinič, sa na týchto listoch formujú apotécie (otvorené stopkaté plodnice vreckovýtrusných húb). Hoci je to menej bežné, táto huba môže občas zaútočiť aj na súkvetia viniča hroznorodého.
Listy, ktoré sú infikované apotéciami, slúžia ako zdroj nákazy. Pri vhodných podmienkach sa z apotécií uvoľňujú askospóry, ktoré pristávajú na vlhkých listoch. Tu začnú klíčiť a spôsobujú infekciu. Ak sa koncom mája a v júni hojne vyskytuje dážď, napomáha šíreniu askospór z postihnutých starších listov na mladšie listy.
Huba útočí výlučne na listy. Na listoch bielych odrôd sa už v rannom jarnom období môžu začať objavovať žlté škvrny, ktoré rýchlo tmavnú a zväčšujú sa, zatiaľ čo na modrých odrodách sa objavujú charakteristické sýtočervené škvrny.
Tieto škvrny sa rýchlo rozširujú a môžu pokryť veľkú časť listu, pričom okraje škvŕn sa tiahnu popri výrazných listových žilách. Často sa okolo poškodeného tkaniva objavia aj svetlejšie pásy. Zvyčajne sú postihnuté staršie listy v spodnej polovici listovej steny a pri rozvíjajúcej sa infekcii môžu škvrny vzniknúť aj na mladších listoch vo vrchnej polovici steny. Postihnuté listy rýchlo usychajú a následne opadávajú, čo má negatívny dopad na budúcu kvalitu úrody.
Ochrana voči červenej spále viniča:
Nepriame zásahy voči šíreniu červenej spály predstavujú preventívne opatrenia, ktorými znižujeme vzdušnú vlhkosť v listovej stene viniča. Defoliácia, alebo odlisťovanie, ako aj precízne vykonanie zelených prác výrazne znižuje riziko infekcie. V záhradných podmienkach vieme pridať aj likvidáciu opadaného lístia, čím odstránime zdroj nákazy.
Ako priamy zásah, ktorým predchádzame výskytu červenej spály vo vinohrade, sa odporúča aplikácia postreku prípravkom účinným voči peronospóre.
Na vinič neútočia len mikroskopické huby a baktérie, fytoplazmy a vírusy, ale aj omnoho väčší obyvatelia vinohradu. Výskyt hmyzu je dôležitou živou zložkou ekosystému vinice. Avšak neregulovaný výskyt, teda premnoženie niektorých druhov má negatívny dopad na rovnováhu v tomto ekosystéme. Hmyz napádajúci výsadby viniča označujeme ako: škodcovia viniča hroznorodého. Viac sa o nich dočítate v našom blogu, ktorý už pre vás pripravujeme.
Našli ste v článku chybu? Dajte nám o nej vedieť cez kontaktný formulár, aby sme mohli problém vyriešiť. Ďakujeme!