Rez viniča: strihanie viniča je základom pre budúcu úrodu
Prečo sa vinič musí rezať?
Pokiaľ pestujete vinič, určite sa snažíte o to, aby bol ker zdravý a produktívny každú sezónu. Tu prichádza na scénu zimný rez viniča. Veď práve rez je operáciou, ktorá ovplyvňuje, koľko energie vkladá ker do rastu a koľko do tvorby úrody. Zároveň má vplyv aj na silu, zdravotný stav a mrazuodolnosť kra. V konečnom dôsledku teda významne vplýva aj na kvalitu vína.
Rez viniča alebo révy vinnej, ako sa táto rastlina po správnosti označuje, sa môže zdať ako náročný proces. V skutočnosti to nie je nič zložité. V odbornej literatúre môžete nájsť viacero pestovatelskych tvarov viniča ako vedenie na záves, rýnsko-hessenské vedenie, kolíkové vedenie, pergolové tvary a ďalšie formy pestovania viniča. Všetky typy rezov a foriem pestovania sú postavené na rovnakých a jednoduchých princípoch. Akonáhle ich pochopíte, každoročné strihanie viniča sa stane banalitou.
Aké sú hlavné ciele zimného rezu viniča?
Pri zimnom reze révy vinnej je cieľom najmä::
- Udržiavať optimálny tvar (architektúru) révového kra,
- Zaistiť plodnosť révy vinnej v nadchádzajúcej sezóne,
- Udržiavať rovnováhu révového kra,
- Podporovať produkciu kvalitného hrozna.
Tu je dôležité zdôrazniť posledný bod, keďže kvalitné hrozno je kľúčovým faktorom pre výrobu výnimočných vín. U nás sa pri produkcii toho najlepšieho hrozna spoliehame výlučne na vlastné vinohrady. Prečo je to tak, sa dočítate tu: Milan Skovajsa o tom, prečo kvalita vzniká vo vlastnom vinohrade!
Pokiaľ si však pestujete stolové hrozno pre vlastnú spotrebu, cieľom môže byť aj zabezpečenie dostatočného množstva hrozna pre celú rodinu. V takom prípade nemusíte prihliadať na všetky parametre.“Chuťová” zrelosť hrozna sa totiž dosahuje podstatne skôr ako tá “technologická”, ktorá je dôležitá pre výrobu vína.
Kedy strihať vinič?
To je prvá otázka, ktorú si už zaručene položil každý vinohradník alebo záhradkár. Preto sa poďme pozrieť na to, ako môžeme určiť vhodný termín rezu vo vzťahu k odrode, teplotným podmienkam daného roka a lokalite, v ktorej vinič pestujeme.
Hlavným dôvodom, prečo je termín rezu taký dôležitý, je jeho vplyv na mrazuvzdornosť viničového kra. Ideálnym obdobím, kedy vykonávať rez, je koniec zimy. Vtedy je vinič ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov. Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, v závislosti od lokality a teplotných podmienok daného roka. Zároveň je vhodné postupovať od odrôd s najvyššou odolnosťou voči zimným mrazom (Rizling rýnsky, Tramín červený) k odrodám menej odolným (Muller Thurgau, Modrý Portugal).
Príliš skorý termín rezu by mohol spôsobiť, že silné zimné mrazy poškodia ker. Neorezaný ker má vyššiu odolnosť voči mrazom vďaka lepšiemu hospodáreniu so zásobnými látkami. Naopak, pri príliš neskorom termíne sa môže stať, že ker sa preberie z dormancie a rez v tomto štádiu by bol preňho zbytočnou záťažou.
Ako strihať vinič?
Predtým, ako sa pustíme do samotného rezu, musíme poznať jednotlivé časti dreva, ktoré na viničovom kre nájdeme:
- Staré drevo
- Dvojročné drevo
- Jednoročné drevo
Už vieme, že vinič prináša úrodu na letorastoch, ktoré vyrastajú z púčikov na jednoročnom (rodivom) dreve. Jednoročné drevo je zdrevnatený letorast z predošlej sezóny, ktorý počas vegetácie postupne dozrieva a mení farbu zo zelenej na hnedú. Na konci vegetácie sú tieto zdrevnatené letorasty považované za jednoročné drevo. Počas zimy sa pri reze ponechá potrebné množstvo jednoročného dreva. Z jeho púčikov sa na jar opäť vytvoria mladé zelené letorasty, na ktorých vzniknú kvety a následne strapce. Puky na dvojročnom a starom dreve väčšinou produkujú len listy a ďalšie nerodivé výhonky.
Základný princíp rezu môžeme rozdeliť do 3 krokov:
Krok 1: Zhodnotenie
Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna (príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sme nevyužili potenciál rastliny).
V prvom kroku je preto kľúčové zhodnotiť stav kra. Sledujeme rozmiestnenie jednotlivých častí dreva, pričom najdôležitejšie je pre nás “rodivé” jednoročné drevo. Pri jednoročnom dreve sledujeme jeho vyzretie a polohu, následne si vyberieme výhony, ktoré sú na kre vhodne umiestnené a dobre vyzreté. Tieto výhony očistíme od úponiek a zálistkov, aby sme ich pri odstraňovaní ostatných častí dreva nepoškodili.
Zvyčajne ponechávame jeden alebo dva výhony, ktoré označujeme ako tzv. “ťažne”. Tieto ťažne na sebe nesú púčiky a z nich na jar vyrašia mladé zelené letorasty, ktoré prinesú úrodu. Počet ponechaných ťažňov a púčikov závisí od sily viniča (starší, mohutnejší vinič s dobre vyvinutou koreňovou sústavou zvládne väčšie množstvo rodivého dreva a úrody).
Okrem ťažňov môžeme na kre nechať aj tzv. záložný čapík. Jeho úlohou je vytvoriť záložnú alternatívu pre prípad, ak by došlo k poškodeniu alebo chorobe časti kra. Záložný čapík sa využíva aj pri tzv. Guyotovom reze, ktorý sme popísali nižšie. Záložné čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky.
Krok 2: Vyčistenie
Po zhodnotení a výbere výhonov, ktoré na kre ponecháme, pristúpime k ďalšiemu kroku. V rámci neho ker zbavíme nadbytočného dreva. Tento krok je dôležitý pre udržanie správnej architektúry a vyrovnaného rastu. Pokiaľ by sme nechali vinič rásť bez strihania, väčšinu energie by dával do rastu starého dreva a rodivé jednoročné drevo by tvorilo len veľmi malú časť.
Pri čistení kra musíme byť opatrní, aby sme omylom nepoškodili ponechané ťažne. Cieľom je ker vyčistiť tak, aby na kmeni ostali len ponechané ťažne a záložné čapíky.
Krok 3: Skrátenie ponechaných výhonov
Ponechané ťažne následne skrátime na 6 až 10 púčikov. Počet púčikov volíme podľa odrody a podmienok lokality. Ponechané záložné čapíky taktiež skracujeme, zvyčajne na jeden až dva púčiky.
Púčiky, ktoré necháme na ťažňoch a záložných čapíkoch, predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by sme mali optimalizovať vo vzťahu k odrode, polohe a ďalším faktorom.
Pozor na správnu techniku rezu!
Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak, aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (teda na stranu, na ktorej nie je púčik, aby ho miazga nezaliala).
Ako režeme vinič u nás?
V našich vinohradoch pestujeme vinič na strednom vedení, ktoré sa označuje ako Rýnsko-hessenské. Stredné vedenie je najrozšírenejšou formou pestovania viniča v produkčných vinohradoch aj v domácich záhradách. Pri strednom vedení má kmienok približne 1 meter a navrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú ostatné časti dreva.
Využívame Guyotov rez, pri ktorom nechávame na hlave jeden ťažeň, ktorý následne prehneme a uviažeme o vodiaci drôt. Vyväzovanie ťažňov sa zvyčajne nevykonáva počas rezu, keďže v období rezu bývajú ťažne zkrehnuté a mohli by sa pri ohýbaní ľahko poškodiť.
Ohýbanie ťažňov do oblúka potláča tzv. apikálnu dominanciu, čím zabezpečíme rovnomerné prúdenie energie a živín. Okrem ťažňov môžeme na viniči nechať aj spomínaný záložný čapík, z ktorého budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhony pre budúcu sezónu. Čapík vždy vytvárame z nižšie postavených výhonov.
Ako správne vykonať Guyotov rez?
Pri Guyotovom reze aplikujeme všetky spomínané zásady rezu. Celý postup môžeme rozdeliť do piatich krokov.
Krok 1: Zhodnotenie
Najskôr zhodnotíme kvalitu a rast výhonov. Na fotke môžeme vidieť jeden minuloročný vyrodený ťažeň a zásobný čapík, z ktorých vyrastajú nové výhony. Pri Guyotovom reze ponechávame ťažne z výhonov, ktoré vyrastajú z minuloročného zásobného čapíka. V tomto prípade nám zo zásobného čapíka vyrastajú dva výhony: vyššie postavený poslúži ako nový ťažeň a nižšie postavený ako nový zásobný čapík.
Krok 2: Očistenie vybraných výhonov
V druhom kroku očistíme vybrané výhony od úponiek a zálistkov, aby sme ich pri odstraňovaní ostatných častí dreva nepoškodili. Pokiaľ by sme tento krok vynechali, môžeme pri odstraňovaní révy z drôtenky nechtiac poškodiť aj ponechané výhony.
Krok 3: Odstránenie prebytočného dreva
V tomto kroku odstránime všetko prebytočné drevo z minulého roka. Každý rez vykonávame čo najbližšie k drevu, aby nám na hlave neostávali tzv. vešiaky a povrch bol čo najcelistvejší. Na hlave nám teraz ostávajú už len dva ponechané výhony.
Krok 4: Rez na čapík
Nižšie postavený výhon (vyrastajúci zo spodného očka) skrátime na dve očká a vytvoríme tak nový zásobný čapík.
Krok 5: Skrátenie ťažňa
Vyššie postavený výhon (vyrastajúci z horného očka) skrátime na požadovaný počet očiek (púčikov). Počet púčikov volíme podľa odrody a podmienok lokality.
V tomto momente máme rez hotový. Nasledovať bude vyviazanie ťažňa do oblúka.
Cenná rada na záver:
Nezabúdajte na kvalitnú prípravu náradia. Ostré nožnice zabezpečia čisté a hladké rezy, ktoré rýchlo regenerujú a zároveň nám ušetria sily. Preto odporúčam, aby ste si ich pred každým strihaním skontrolovali a v prípade potreby naostrili.
Zaujímate sa o vinohrady a víno a radi by ste sa dozvedeli ešte viac? Rezervujte si u nás súkromnú degustáciu, počas ktorej vám priblížime tajomstvá výroby vína a prevedieme vás priestormi nášho vinárstva. Tešíme sa na vás!
Našli ste v článku chybu? Dajte nám o nej vedieť cez kontaktný formulár, aby ste nám umožnili problém vyriešiť. Ďakujeme!